Stanislav Marosz
Nočák
Čakal som na Zochovej na nočák do Petržalky. Vždy keď tam takto sedím, mám trochu nervy, lebo všetky nočáky sa prirútia v jednom čase a treba rýchlo identifikovať ten správny predtým, ako vám zavrie dvere pred nosom. (Najlepšie je, keď ešte počas čakania zaspíte na lavičke, a zobudíte sa až na hrmot prichádzajúcich autobusov, a taký rozospatý človek má trochu spomalené reflexy, takže vtedy je to celkom zábavné).