Matfyzácka zábava - no neverili by ste!

Autor: Stanislav Marosz | 16.2.2007 o 13:01 | Karma článku: 8,86 | Prečítané:  3281x

Večer pred PKO, devy krásne, v dlhých i krátkych šatách, prváci v maturitných oblekoch, ale aj starší harcovních nielen matfyzáckej akademickej pôdy. Beánia matfyzákov 2007.

Matfyzácka beánia má povesť jednej z najkultúrnejších a "najslušnejších" beánii spomedzi bratislavských fakúlt. Najväčším konkurentom sú elektrikári, ktorí si takisto držia plesový štandard a neskĺzajú k rifľovej zábave v Elame. Toho roku sa organizátorom podarilo prilákať okolo 900 ľudí, čo je úctyhodné číslo. Svoje urobilo aj to, že v roku 2005 boli beánie dve a vlani ani jedna, ale aspoň vidno, že je stále záujem, a to je fajn.

Ako jeden z organizátorov beánky za posledné tri roky som si ju tentokrát užil v maximálnej slobode bez povinností a poriadne som si vytriasol kosti. Musím udeliť pochvalu a jednotku s hviezdičkou organizátorom za to, že to zmákli. Hlavne že dotiahli ľudí a kvalitný program.

Program začal pôsobivým vystúpením tanečného divadla ešte počas toho, ako sa ľudia zliezali a objednávali si prvé drinky v bare. Tradičné pasovanie prvákov, na ktorom si matfyzáci zakladajú, pretože túto ceremóniu robia už ako poslední z fakúlt UK, prebehlo tento rok v prítmí, bez veľkých pompézností a bez Kubáčkovho "Gaudeamus Igitur", čím prišla slávnosť o trochu grandióznosti. Ale zato to bolo aspoň príjemne stručné. Legendárny orchester prišiel vzápätí. Keď moderátor krátko vyspovedal dirigenta, pustili sa do parády - Kubáček nadskočil a išli. Sami museli byť prekvapení, keď po prvých tónoch Straussovho valčíka sa parket zaplnil tak, že kubáčkovci museli poriadne dúchať do trúb, aby ich tancujúci pomedzi vravu vôbec počuli. Ale držali sa skvele, dokonca ich ľudia vytlieskali ako rockovú hviezdu. Milé.

Najväčšiu parádu večera vyrobila jednoznačne škola latino tancov. Urastený šéf inštruktor v bielych nohaviciach a vrtiacim sa pozadím, dve devy po jeho pravici aj ľavici vrtiace sa nemenej zvodne vytiahli na parket takmer všetky páry a onedlho pripomínalo PKO veľký spartakiádny štadión. Majstri davovej psychózy fenomenálne priviedli publikum do varu. Očividne po tanečnej horúčke v Let's Dance dosky v PKO priťahujú viac ako inokedy.

Po latino bombe sme si popásli oči na flamengo tacoch a brušných tanečniciach, no a po nich prišla prvá živá kapela - R.U.R. Melodický pop-rock, na to, že sú to mladí chlapci boli až trochu príliš retro v štýle kapiel 80. rokov, k čomu sa hrdo prihlásili záverečnou elánovkou. Ale čo zahrali, zahrali s chuťou a so správnou rockovou dravosťou ako sa patrí.

O polnoci prišiel vytúžený Polemic. Veselý, do skoku. Na zábavu ako stvorený. Možno to bolo aj zvukom (PKO je raz PKO, akustika je sviňa ani zvukár Maroš nevie robiť zázraky), ale očakával som trochu viac razancie, možno už boli chlapci po polnoci trochu unavení... Nebolo to skákanie "do mŕtva", ale osviežujúce SKA. Príjemné.

Na tombolu sa čakalo v rytme rock'n rollu a iných oldies. Aj keď bola trochu prineskoro (okolo pol tretej), zbehla celkom rýchlo, aj keď by sa ocenilo trochu viac svižnosti. Celý večer bol poprepletaný kvaťáckou LASER show, ktorá nenechá chladnými tancujúcich na parkete ani pozorovateľov z balkónov. Chlapci z KVANT-u sú každým rokom lepší.

Jediné, čo ma na akcii mrzelo, bola podpriemerná úroveň baru a obsluhujúcich. Privítal som síce nápad s cigánskou pečienkou, ktorá bodla, ale alkoholický sortiment bol na zaplakanie, a to, že v polke akcie došla kofola, hovorí samo za seba.

Ináč veľmi príjemný večer strávený na nábreží krásneho modrého Dunaja. Kým nám ešte stojí PKO, treba sa z takýchto nocí nich tešiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Stratégia ruského prežitia

S vrbětickým útokom sú v Európe porovnateľné len aktivity Islamského štátu.


Už ste čítali?