Čistá radosť z muziky

Autor: Stanislav Marosz | 23.2.2007 o 16:26 | Karma článku: 2,66 | Prečítané:  1239x

"Tak děcka, tohle jsou pravidla - tady je mísa, tady je pět korun. Sto vlastních skladeb. Za pět korun vám zahrajeme, co budete chtít". Týmito slovami vysvetlil Radek Pastrňák princíp koncertu s príhodným názvom JUKEBOX - 100 písní. Po úvodnej Ahoj,jsem Radek malo program večera v rukách už publikum.

Hlava génia 
(www.buty.cz)Hlava génia (www.buty.cz)

Pri pohľade do sály bolo vidno, že Buty vedia prilákať nezávislákov, intelektuálov, zamilované páriky aj strednú generáciu. Očividne na koncert prišli tí, ktorí Buty poznajú a je pre nich zážitkom "rozkázať" si pieseň priamo od autorov. Podľa toho aj vyzeral paylist večera. Kapelníci ochotne hrali všetko, čo im hodili do misky dievčatá pod pódiom. Kto už zažil Buty na koncerte, tak vie, že voči svojím "hitom" sa stavajú rezervovane a neboja sa spraviť publiku napriek napríklad jazzovou coververziou Františka ("...ale my máme i jiné písničky, nejen ty zasraný hitovky..."). Tentokrát hrali na počudovanie veľmi "slušne", bez paródií na vlastné piesne. Počas koncertu sa na plátne za kapelou striedali obaly jednotlivých albumov od Pískej si pískej až po vlaňajší Votom s "trackmi" jukeboxu. Pomedzi to sa mihal záber na lysú "hlavu génia".

Šesťčlenná zostava, ktorej dominuje Radek Pastrňák ako autor textov a hudby väčšiny piesní, sa pohybuje na českej scéne už vyše dvadsať rokov. Je náročné ich zaškatuľkovať do žánru, pretože manévrujú od folklóru cez jazzrock, psychodelický rock až po takmer punk. Čo je na ich hudbe charakteristické, je vtip, irónia, niekedy až naivita v textoch, ľahkosť a odosobnenosť v Radkovom speve, a pritom brilantná muzikantská precíznosť. Buty sú na jednej strane akýmsi "divným zjavom", na druhej strane však predstavujú priridzenú autoritu, pretože ich piesne sú čo sa týka melodiky, nápaditosti kompozície a aranžmánov prepracované do detailov. K ich tvorbe patria chytľavé melódie (Nad stádem koní, Demáček, Tata), aj náročnejšie jazzoviny plné originálnych disharmónií (Čurky, Pocit, Čubrmajka). Popri disciplíne "veľkej" kapely si jednotliví muzikanti nechávajú priestor pre improvizáciu - dychové, klávesové a gitarové sóla sú súčasťou väčšiny piesní.

Čo je však na tomto moravskom telese najpríťažlivejšie, je čistá a nefalšovaná radosť z muziky, ktorú bolo na bratislavskom koncerte intenzívne cítiť. Atmosféra večera bola veľmi rodinná, vhodná skôr do klubu ako do estrádnej sály PKO. Tri hodiny s "pauzou na cigáro", bez dlhých rečí, s vtipom a skromnosťou veľkých muzikantov. Bez ponúkania noviniek, na želanie. Dobrý nápad, dobrá kapela, dobrá atmosféra - ale najmä dobrá hudba.

 

 

(Foto na perexe: Martin Budaj. Viac fotiek z koncertu nájdete tu)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?