R.U.R. v novej budove SND

Autor: Stanislav Marosz | 10.5.2007 o 11:20 | Karma článku: 6,73 | Prečítané:  2018x

Moja prvá návšeteva presťahovaného SND vo mne zanechala zmiešané pocity. Mix dojmov z predstavenia, zo sály a z interiéru budovy sa dá asi zhrnúť do jednoduchého: "No, čo už..."

R.U.R.R.U.R.

V "novostavbe" SND som bol naposledy pred štyrmi rokmi ako druhák na výške, keď som tam bol na nádhernej brigáde. Za osem hodín sme štyria preniesli doobeda hŕbu lešenárskych trúbiek z jedného miesta asi o dvadsať metrov vedľa, potom sme išli na obed, a poobede prišiel chlapík, že mu trúbky zavadzajú, tak sme ich preniesli naspäť...Padlo osem hodín, dostali sme padíka na hodinu a išli sme het... Nádhera, čo? Nečudo, že je to veľdielo hotové až dnes.

V recenziách a článkoch sa už na tú budovu nakydalo už až-až, takže človek do nej vchádza chtiac-nechtiac trochu predpojatý, ale finálny dojem si v konečnom dôsledku musí vytvoriť každý sám. Budovu už prirovnávali ku kadečomu, ja sa priznám sa, že som sa cítil skôr ako v bizniscentre alebo na výstavisku než v divadle. Priestory pôsobia nesúrodo, neosobne a veľmi chladne. Sú obrovské, takže sa cez prestávku pokojne môžete roztratiť poobzerať si vystavené kostýmy či fotky a do nikoho nenarážate, alebo si pokojne môžete sadnúť do kaviarenských kresiel, ktorých je naozaj dostatok. Celkovo však z priestorov dýcha niečo smutné, rozpačité a neprirodzené. Sála je obrovská takmer ako letné kino a mám celkom obavu, že zaplnená bude len raz za čas na dobre spropagovanej premiére. Neveiem, ako sa hercom bude hrať pre poloprázdnu sálu. Mám rád modernú architektúru, ale je pre mňa dôležitý pocit, aký vo mne priestory zanechajú. Tento dobrý rozhodne nebol, aj keď som sa snažil odosobniť...

No a k predstaveniu. Myslím, že zasadenie Čapkovej sci-fi drámy do týchto futuristických priestorov bolo veľmi vhodné, a jej uvedenie je priam symbolické. Veď ten čudný strop veľkej sály naozaj pripomína UFO. Scéna predstavenia bola urobená podľa mňa veľmi dobre - obrovská kancelária s chladnými stenami, kde sa taburetky po stlačení gombíka menia na "akváriá" skladujúce akési preparáty prvotných robotov. Aj neskôr v iných dejstvách je scéna fajn, kulisy dopĺňajú projekcie a dym, ktorý predstavuje paru z bazéna u Dominovcov.

Dej bol do prestávky trochu rozvláčny a postavy sa roztrácali na obrovskom javisku. Ku koncu prvého dejstva prišli konečne momenty napätia, ktoré dej posunuli ďalej. Druhé a tretie dejstvo boli však skvelé, plné zaujímavých zvratov aj dialógov, kde sa mohli postavy naplno prejaviť vo svojich charakteroch. Herecké výkony všetkých nasadených boli solídne, hoci Ivana Kuxová nepôsobila v úlohe Heleny veľmi prirodzene. Je pravda, že herec, ktorý má charizmu, ju dodá hociktorej postave, ktorú stvárni. Táto charizma mi u Ivany Kuxovej trochu chýbala, zato napríklad Dušan Tarageľ bol absolútne skvelý. Richard Stanke, Jozef Vajda, Milan Bahul a Vladimír Obšil zvládli svoje postavy štandardne dobre. Najviac z hereckých výkonov ma však oslovil opäť skvelý Marián Geišberg vo vedľajšej úlohe Alquista. Na konci zohral kľúčovú úlohu posledného človeka, ktorý prežil po tom, čo roboti vyvraždili všetkých ľudí. Táto časť bola nielen vďaka kulminácii napätia, ale najmä vďaka jeho umeniu najlepšou časťou predstavenia. Vražda Alquista robotmi na konci hry bola strhujúcim momentom, ktorý sa odohral v kontraste s odchodom dvoch nahých robotov odchádzajúcich do hmly na pozadí, ktorí majú začať plodiť nové ľudstvo...

Veľmi mi však prekážala postava Nany v podaní Zuzany Kocúrikovej. Myslím, že nárečové vyjadrovanie a opakujúce sa repliky ako "svine bezbožné", "pupátečko moje" a podobne boli v tejto dráme niečím rušivým. Chápem, že aj dráma potrebuje moment uvoľnenia, ale čím ďalej tým viac mám pocit, že v slovenskom divadle sa moment smiechu nezaobíde bez dvojzmyselností a narážok na sex. Toto mi na predstavení prekážalo najviac. Mám pocit, že réžia skĺzne väčšinou radšej k tomu jednoduchšiemu a prispôsobí sa mainstreamu... Záverečná scéna, keď si roboti uvedomujú, že majú city a že sa vzájomne priťahujú, je pôsobivá, ale zbytočnými sexuálnymi vsuvkami podľa mňa trochu degradovala hodnotu celej hry. Nie, nie som zarytý purista, ale myslím, že podľahnutie väčšinovému vkusu aj pri takejto veľkej hre je trápne.

Nejdem vzdychať nad tým, že to nie je už to staré dobré "depeoháčko"... jednoducho je to iné. Držím divadlu palce... ale asi sa ani pri stej návšteve nezbavím spomienky na "majstra" na mojej brigáde: "Chalany vyserte sa na to a odneste ty trúbky hen nazad..."
Niečo na tom "geniovi loci" bude.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Reportér ČT: Stál som nad areálom a počul sériu explózií. Ruská stopa by mi ani nenapadla

Kvasnička udalosti vo Vrběticiach aj vyšetrovanie výbuchu sleduje roky.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

České Salisbury osvecuje slovenský Sputnik

Vybrať sa s nákupným vozíkom do Ruska, akoby nebolo žiadne včera ani zajtra, sa nedá.


Už ste čítali?